Definovať to, čo sa považuje za „bezpečnú dávku“, je zložité. Okrem vedeckých dôkazov (toxicita) to závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patria napríklad ekonomické faktory (náklady na elimináciu alebo zníženie vystavenia), faktory verejného zdravia (celkové zaťaženie spoločenstva chorobami) a spoločenské a politické faktory (teda čo všeobecná verejnosť a politici považujú za prijateľné).

V prípade rakovinotvorných látok vo všeobecnosti neexistuje vymedzená „bezpečná dávka“. Odporúča sa postup založený na 100 % vyhýbaní sa týmto látkam, napríklad v prípade určitých rakovinotvorných látok v súvislosti s výkonom práce, akou je napríklad azbest. V prípade niektorých chemických látok, ako sú napríklad látky znečisťujúce ovzdušie, to však nie je možné. Európska únia napríklad zakazuje všetky druhy používania azbestu, čo je spôsob eliminácie vystavenia účinkom tejto látky. V niektorých prípadoch vystavenia sa však zaznamenala taká nízka úroveň, že spoločnosť ich v súčasnosti považuje za prijateľné. Napríklad Európska únia stanovila na ochranu zdravia ľudí dve limitné hodnoty pre tuhé častice (PM₁₀), ktoré predstavujú zložku znečistenia ovzdušia, a to: dennú strednú hodnotu PM₁₀ a ročnú strednú hodnotu PM₁₀ (smernica o kvalite okolitého ovzdušia 2008/ES/50).