Nie. Najväčším zdrojom vystavenia obyvateľov žiareniu, teda diagnostickým medicínskym vyšetreniam a zdrojom prírodného žiarenia z okolia možno pripísať len malý zlomok prípadov žiarením spôsobenej rakoviny u priemerného európskeho obyvateľstva (ide len 1 – 2 %).

Niektoré zdroje žiarenia vytvorené človekom, ako je napríklad výroba jadrovej energie a likvidácia jadrového odpadu alebo havárie s výskytom rádioaktívneho materiálu, sa považujú za ohrozenie prostredia, a preto priťahujú pozornosť médií. V drvivej väčšine takýchto situácií možno vystavenie žiareniu a súvisiace riziko rakoviny udržať na veľmi nízkej úrovni vďaka kombinácii dobrej regulačnej kontroly žiarenia a rádioaktívneho materiálu, dobrého klinického posúdenia v lekárskom prostredí a primeranej pozornosti venovanej radónu v interiéri. Prípady priemyselného použitia žiarenia a rádioaktivity sa upravujú veľmi prísnymi nariadeniami. V bežných prevádzkových podmienkach je priemerné vystavenie verejnosti žiareniu z týchto zdrojov veľmi malé. V jadrových zariadeniach, v ktorých sa nachádza rádioaktívny materiál, sa musia uplatňovať bezpečnostné opatrenia a plány reakcie na núdzové situácie vrátane opatrení na informovanie a ochranu obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti.

Obrázok č. 4: Zdroje žiarenia

Zdroj: upravené s povolením ec.europa.eu/research/energy/euratom/index_en.cfm?pg=fission&section=protection, z 10. marca 2014.