Väčšina prípadov aplikovania žiarenia človekom sa upravuje v právnych predpisoch. V týchto právnych predpisoch sa používanie rádioaktívnych materiálov spravidla povoľuje len oprávneným používateľom. Sú v nich stanovené prísne limity na možné uvoľnenie rádioaktívnych látok do životného prostredia. Tiež je v nich stanovená povinnosť pre zamestnávateľov, aby riadili a obmedzovali vystavenie svojich zamestnancov žiareniu.

V zdravotnej starostlivosti sa žiarenie zvyčajne používa len vtedy, keď sa lekár domnieva, že pacient by mal podstúpiť určitý úkon, a to by mohol byť diagnostický röntgen, snímanie počítačovou tomografiou (CT) a izotopické vyšetrenie alebo rádioterapia. V týchto situáciách lekár posúdi prínosy pre pacienta vyplývajúce zo získania diagnózy alebo z účinku liečby v porovnaní so vznikom ďalšieho menej významného rizika rakoviny v dôsledku vystavenia pacienta žiareniu. Väčšina krajín má usmernenia na podporu týchto klinických posudkov.

Niektoré prírodné zdroje žiarenia nemožno ľahko kontrolovať. Naše vystavenie kozmickému žiareniu a žiareniu gama z prírodnej rádioaktivity v horninách a pôde je vo veľkej miery dané tým, kde žijeme. Najvýznamnejším zdrojom vystavenia prírodnému žiareniu je radón v domácnosti a na pracoviskách, no toto vystavenie možno regulovať.