Žiarenie je energia vo forme vĺn alebo častíc. Žiarenie možno rozdeliť na dva hlavné druhy: ionizujúce a neionizujúce žiarenie. Žiarenie, ktoré má dostatočnú energiu na rozbite chemických väzieb a vytvoriť ióny sa nazýva „ionizujúce žiarenie“. Poškodením DNA bunky môže spôsobiť mutácie, ktoré, ak sú prenesené do nových generácií buniek, môžu v konečnom dôsledku viesť k rakovine alebo iným účinkom škodlivým pre zdravie. Ionizujúce žiarenie môže byť vo forme častíc, ako sú napríklad častice alfa alebo neutróny, alebo vo forme lúčov, ako sú napríklad lúče gama alebo röntgenové lúče.

Všetci sme vystavení rôznemu množstvu ionizujúceho žiarenia z viacerých zdrojov, z prírodných (kozmických alebo zemských) a vyrobených človekom (napr. zdroje na lekárske použitie, jadrová energia, rádioaktívny spad z jadrových zbraní testovaných pred mnohými rokmi). Ionizujúce žiarenie sa používa na diagnostiku a liečbu chorôb. Veľkosť vášho osobného vystavenia ionizujúcemu žiareniu závisí od rôznych aspektov vášho života, medzi ktoré patrí napríklad miesto, kde žijete, skutočnosť, či ste boli vystavený žiareniu v rámci lekárskeho úkonu a či ste vystavený žiareniu vo vašej práci. Typické vystavenia žiareniu sú opísané nižšie v texte.

Optické žiarenie zahŕňa svetelné, infračervené a ultrafialové (UV) žiarenie. Ultrafialové žiarenie môže poškodiť živé bunky a spôsobiť rakovinu kože.

Neionizujúce žiarenie nemá dostatočnú energiu na poškodenie DNA tak ako ionizujúce žiarenie, ale prenáša energiu do tkaniva alebo materiálu, napríklad ohrievaním. Takto funguje mikrovlnná rúra. Neionizujúce žiarenie je zložené z elektrického a magnetického poľa, napríklad mikrovlnné rúry a rádiové vlny, ako aj nízkofrekvenčné polia vytvárané elektrickými prístrojmi a elektrickými vedeniami.

Obrázok č. 1: Elektromagnetické spektrum

Zdroj: prevzaté od Európskej komisie, Generálne riaditeľstvo pre výskum, Európske spoločenstvá (2005). Zdravie a elektromagnetické polia: Výskum vplyvu elektromagnetických polí a mobilných telefónov na zdravie financovaný EÚ. © Európske spoločenstvá, 2005