Všetci sme vystavení ionizujúcemu žiareniu z prírodných zdrojov a zo zdrojov vytváraných človekom. Úroveň vášho osobného vystavenia žiareniu alebo dávka meraná v milisievertoch (mSv) za rok závisí od toho, kde žijete, akú máte prácu, čo jete a pijete a aké lekárske úkony ste podstúpili. Odhaduje sa, že priemerná osoba v Európe je vystavená žiareniu so silou 4 mSv za rok. Mnohí jednotlivci sú z uvedených dôvodov súvisiacich so životosprávou vystavení úrovniam, ktoré sú výrazne vyššie alebo nižšie ako priemer.

V prípade mnohých z nás pochádza najväčšia dávka žiarenia práve z radónu, ktorého žiareniu sme vystavení v domácnosti. Táto dávka dosahuje priemernú hodnotu 1 – 2 mSv ročne, táto hodnota sa však v závislosti od konkrétnej domácnosti a lokality môže značne líšiť. Väčšinu ostatných prírodných zdrojov, ako je kozmické žiarenie a nízka úroveň prirodzenej rádioaktivity v potravinách, nemôže jednotlivec ľahko kontrolovať, ale všeobecne nedosahujú významnú úroveň (odhadom menej ako 0,5 mSv ročne).

V Európe sú najväčším zdrojom žiarenia vytváraného človekom lekárske úkony, najmä úkony používané na diagnózu zdravotných problémov (odhadom priemerne približne 1 – 2 mSv na občana ročne, závisí to však od toho, či ste boli na vyšetrení a koľkokrát). Žiarenie sa v medicíne používa na lepšiu diagnózu (napr. röntgenové snímky používané na lokalizáciu ochorenia alebo zranenia na účely vhodnej liečby) alebo na liečbu (liečba rakoviny ožarovaním), a preto sa aplikuje v záujme pacienta. Žiarenie, ktorému je pacient vystavený, je vzhľadom na veľké prínosy zvyčajne prijateľné.

Iné zdroje žiarenia vytvorené človekom, ako napríklad drobné, neodvratné úniky rádioaktívneho materiálu z jadrových elektrární pri ich normálnej prevádzke, vedú k dávkam, ktoré sú v porovnaní veľmi malé (podstatne menej ako 0,01 mSv ročne aj v prípade osôb, ktoré žijú v blízkosti takýchto zariadení). Niektorí zamestnanci vrátane posádky lietadiel, jadrových pracovníkov a niektorých baníkov v podzemných baniach môžu byť vystavení väčším dávkam žiarenia, približne od 1 do 10 mSv ročne, ak pracujú s rádioaktívnymi materiálmi alebo na miestach s väčšou úrovňou žiarenia.

Dve veľké havárie v jadrových elektrárňach – v Černobyle na Ukrajine v roku 1986 a vo Fukušime Daiči v Japonsku v roku 2011 – spôsobili uvoľnenie veľkého množstva rádioaktívneho materiálu a ožiarenie veľkého množstva obyvateľov. Vystavenie obyvateľov mimo bývalého Sovietskeho zväzu žiareniu z Černobyľu však predstavuje len o čosi viac ako zlomok celoživotnej kumulatívnej dávky a žiarenie z Fukušimy bolo v Európe zanedbateľné.