Áno, v mnohých krajinách. Hoci sa v každej krajine Európskej únie uplatňujú právne predpisy vzťahujúce sa na miesta, kde je povolené fajčiť, rozsah zákazu fajčenia (teda či sa zákaz vzťahuje na všetky pracoviská vnútri budov, verejnú dopravu, verejné miesta vnútri budov či iné verejné miesta, ktoré sa nemusia nachádzať v interiéri) a úroveň presadzovania sa medzi jednotlivými krajinami značne líšia.

Podľa prieskumu, ktorý sa zrealizoval z iniciatívy Európskej únie v roku 2012, a na ktorom sa zúčastnilo vyše 12 000 osôb z 27 krajín (EÚ-27), viac ako 25 % oslovených uviedlo, že v práci boli prinajmenšom príležitostne vystavení sekundárnemu dymu (19 % fajčiarov a 17 % nefajčiarov). Celkový podiel respondentov, ktorí boli veľmi intenzívne vystavení dymu z pasívneho fajčenia (viac ako 5 hodín denne), bol 3 % (5 % fajčiarov a 1 % nefajčiarov). Celkovo spomedzi ľudí, ktorí boli v priebehu 6 mesiacov pred prieskumom v reštaurácii, 14 % uviedlo, že videlo niekoho fajčiť vo vnútri podniku. Tento percentuálny podiel bol vyšší u ľudí, ktorí boli v bare (28 %). Percentuálne podiely respondentov, ktorí uviedli, že boli vystavení sekundárnemu dymu v práci a v zariadeniach ponúkajúcich nápoje alebo jedlo v rokoch 2009 a 2012, celkovo (EÚ-27) a podľa krajín, sú uvedené na obrázku č. 2.

Obrázok č. 2: Percentuálne podiely respondentov v Európskej únii, ktorí uviedli, že boli vystavení sekundárnemu dymu v práci a v zariadeniach ponúkajúcich nápoje alebo jedlo v rokoch 2009 a 2012, celkovo a podľa krajín.

Obrázok č. 2a – Vystavenie sekundárnemu tabakovému dymu v EÚ-27 v rokoch 2009 a 2012

Obrázok č. 2b – Vystavenie sekundárnemu tabakovému dymu v EÚ-27 v rokoch 2009 a 2012

Obrázok č. 2c – Vystavenie sekundárnemu tabakovému dymu v EÚ-27 v rokoch 2009 a 2012

Zdroj: prevzaté z pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Správa o vykonávaní odporúčania Rady z 30. novembra 2009 o prostrediach bez dymu (2009/C 296/02).